V dôsledku nedostatočného zabezpečenia mikrobiologickej nezávadnosti pitnej vody zomiera ročne vo svete okolo 3 milióny ľudí. Zodpovednosť za zabezpečenie neprerušovanej dodávky mikrobiologicky nezávadnej vody nesie vláda príslušnej krajiny a miestni zástupcovia vodárenských spoločností. Podceňovanie tejto otázky ako aj nezodpovednosť niektorých jednotlivcov môže prerásť až do katastrofálnych epidémií.

Vysoká kvalita vody sa môže dosiahnuť len dodržaním určitých pravidiel. Jedným z nich je dezinfekcia vody za použitia chlóru. Toto je zatiaľ prioritou vo všetkých prípadoch dezinfekcie vody. Niekedy sa však v praxi voda predčisťuje za použitia vysoko náročných a často nákladných dezinfekčných postupov.

Hlavným faktorom určujúcim celkový účinok dezinfekcie je množstvo dezinfekčného činidla a doba jeho kontaktu s čistenou vodou. Pritom musí byť zohľadnené aj fyzikálno-chemické zloženie vody. Hoci chlór je pri zabezpečení dezinfekcie vody vysoko účinný, naráža sa na problém, že voda určená na pitie musí byť bez farby, chuti a zápachu, čo pri použití dezinfektantov na báze chlóru nie je dosiahnuté. Navyše pri reakcii chlóru s látkami prítomnými vo vode dochádza k mnohým vedľajším reakciám. Amónne ióny, železo, mangán, sulfidy a niektoré organické látky s chlórom reagujú. Od roku 1974 bol identifikovaný komplex sekundárnych reakcií organických látok najmä humínovej povahy. Výsledkom týchto sekundárnych reakcií je tvorba organochloridov. Bolo tiež zistené, že niektoré z týchto látok sú karcinogénne. Môžu spôsobovať rakovinové ochorenia žalúdka, hrubého čreva, konečníka a najmä pankreasu. Hoci sa táto skutočnosť štatisticky nepotvrdila, v mnohých krajinách boli prijaté opatrenia, ktoré viedli až k náhrade chlóru ako dezinfekčného činidla inými dezinfektantmi.

Vodu je možné mikrobiologicky zabezpečiť viacerými spôsobmi:

Preváraním – pre zaistenie úplnej dezinfekcie je nutné vodu prevárať pri nadmorskej výške 0 (hladina mora) jednu minútu. Na každých ďalších 1000 m je nutné pri preváraní vody pridať ďalšiu minútu.

UV žiarením – účinok dezinfekcie závisí na kvalite surovej vody, ktorá má byť mikrobiologicky zabezpečená. Použitie tejto metódy je možné len v niektorých špecifických prípadoch. Na druhej strane je potrebné spomenúť, že dezinfekcia UV žiarením nemá síce trvalý účinok no nevznikajú pri nej nijaké vedľajšie produkty.

Chemickými postupmi - z chemických postupov sa okrem chlóru využívajú najmä zlúčeniny chlóru (chlórdioxid, chlórnan sodný a chlórnan vápenatý) a ozón [Drinking-water disinfection. World Health Organisation, Regional Office for Europe, 1996].

Na základe najmodernejších poznatkov v oblasti dezinfekcie vody, ako aj osobných skúseností našich pracovníkov doma na Slovensku i v zahraničí možno konštatovať, že problematika dezinfekcie nie je jednoznačná. Napriek povinnosti vodárenských spoločností a správcov vodovodných sietí určených pre zásobovanie obyvateľstva vodou zakotvenej v legislatívnych predpisoch [Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu], ktorá definuje minimálny obsah dezinfekčného prostriedku vo vodovodnej sieti (hoci neurčuje priamo povinnosť zabezpečiť dezinfekciu chlórom), práve otázka zvýšeného výskytu rakoviny na Slovensku stavia otázku dezinfekcie vody chlórom a jeho zlúčeninami do iného svetla. Štúdie vykonané v minulých rokoch v USA len potvrdzujú hypotézu deklamovanú pracovníkmi našej firmy a to: Mikrobiologické zabezpečenie vody chlórom môže vážne ohroziť ľudské zdravie!

Na základe vyššie spomínaných výskumov sa zistil obsah karcinogénov v pitnej vode ako priamy dôsledok použitia chlorácie [Municipal Environmental Research laboratory – Francis T. Mayo, riaditeľ]. Takisto riziko rakoviny u ľudí požívajúcich chlórovanú vodu je až o 93 % vyššie  ako  u ľudí,  ktorých  voda  neobsahuje  chlór  [US  Council  of  Environmental  Quality].

Riziko rakoviny pri pití chlórovanej vody je až dvakrát vyššie ako je riziko ochorenia na rakovinu krvi. Ročne na rakovinu spôsobenú požívaním chlórovanej vody umiera v USA 200 až   1000   ľudí.   Okrem už   spomínaných   účinkov   organohalogénov   na   ľudské   zdravie a senzorické  vlastnosti vody  chlór  pôsobí  aj  na  pokožku  a môže  zapríčiniť rôzne  alergie a ekzémy kože. V susednom Poľsku už v niektorých oblastiach (napr. Elk v severovýchodnej časti v oblasti Mazury) namiesto dezinfekcie chlórom zabezpečujú ochranu vody UV žiarením. Pritom Poľsko je krajina, kde problematike kvality pitnej vody venujú osobitnú pozornosť, o čom svedčia aj oveľa prísnejšie limity pre ukazovatele kvality vody určenej na ľudskú spotrebu než v ostatných štátoch Európskej únie. Vráťme sa teda k otázke z úvodu tohto článku: Je chlór v pitnej vode naozaj nevyhnutný?

Nie je našou úlohou ľudí strašiť aby chlórovanú vodu prestali piť. Názor nech si urobí každý sám. Sme však otvorení diskusiám k tejto problematike. Preto ak máte záujem o bližšie informácie, alebo radu ako tento problém riešiť kontaktujte nás a naši odborníci Vám radi a ochotne pomôžu i poradia.